Jana Želibská: Swan Song Now Biennale di Venezia

Rad svietiacich labutí spočíva na ostrovoch, reprezentujúcich neutíšiteľnú túžbu ľudí po trvácnosti uprostred sveta poháňaného neustálymi zmenami, ktoré prinášajú aj nevyhnutnosť strát po prekročení priepasti medzi minulosťou a prítomnosťou.
Drevo vyplavené z Dunaja sa pozlátením stalo sochárskym objektom. V dievčati sa prelínajú protiklady dieťaťa a ženy, v labuti splývajú žena a muž, a zdanlivo pokojná meditácia o transcendencii a večnosti po chvíli odhalí apokalyptickú víziu, z ktorej mrazí. Apokalypsa znamená zjavenie tajomstiev, prinášajúce radikálnu zmenu v usporiadaní sveta aj v duchovnom raste. Vo videoinštalácii s kontrastom svietiacich labutí a pozláteného dreveného objektu autorka sarkasticky upozorňuje na „všadeprítomné ready-made objekty, ktoré nás obklopujú a tvoria náš čoraz viac umelý, jednorazový, ponáškový svet“. Pre Janu Želibskú je labuť poslom zmeny ako symbol vnútornej slobody krásy, lásky, hĺbky, čistoty, vernosti a symbiózy protikladov. Témou diela je politická a ekologická kataklizma planéty, no „nie ako komentár bezvýchodiskového stavu, ale ako výzva a zamyslenie o nádeji“.